Zjavenie P. Márie v Paríži na rue du Bac a Lurdy

25. novembra 2010

V roku 1830 mala Katarína Labouré zjavenia Panny Márie a začal sa sled známych udalostí, ktorých vyvrcholením je sviatok Nepoškvrneného počatia a prijatie tretej mariánskej dogmy. Prvé zjavenie bolo 19. júla na sviatok sv. Vincenta de Paul, keď každá z noviciek dostala kúsok z jeho rochetky. Katarína látku rozdelila, jednu polovicu dala do svojej modlitebnej knižky a druhú polovicu vo veľkej horlivosti prehltla. Modlila sa k sv. Vincentovi, aby mohla na vlastné oči uvidieť Božiu Matku.

Ako sa to udialo, spomína: „Okolo pol dvanástej v noci som začula, že niekto volá moje meno. Pozrela som sa smerom
za hlasom a uvidela asi 4 ročné dieťa oblečené v bielom, ako mi hovorí: „Poď do kaplnky. Čaká na teba Panna Mária.“  Prvé čo ma napadlo, že budem mať z toho problémy. Dieťa však povedalo: „Buď pokojná, je pol dvanástej a všetci spia. Poď už, čakám tu na teba.“ Rýchlo som sa obliekla a išla som za ním. Všade boli zažaté svetlá.

Keď sme prišli ku kaplnke, dvere sa otvorili dotykom dieťaťa. Sviečky horeli ako pri polnočnej omši.
Ale Pannu Máriu som nevidela. Dieťa ma viedlo k oltáru
a tam si kľaklo na kolená. Keď sa blížila polnoc, povedalo:  „Už je tu Panna Mária.“  Počula som zvuk, ako keby šuchot hodvábnych šiat. Nádherná pani v žiare slávy sedela na stoličke otca direktora. Dieťa zopakovalo nahlas: „Už je tu Panna Mária.“  Hodila som sa jej k nohám jeden krok od oltára a položila som ruky na jej kolená.“

Panna Mária položila ruky okolo Kataríny a povedala: „Boh ťa chce poveriť istým poslaním. Pocítiš protivenstvá, ale nemaj strach, dostaneš milosti, aby si ich vedela znášať. Povedz to svojmu duchovnému vodcovi. Na Francúzsko dopadne nešťastie a celý svet bude premožený démonmi všetkého druhu. Ale na každého, kto príde k tomuto oltáru
sa vylejú milosti, ak budú prosiť s dôverou a vrúcnosťou. Budú vyliate na veľkých aj malých.“

Úloha jej bola zverená 27.11.1830, kedy Panna Mária dala opis medaily, ktorú mala dať raziť a modlitbu: “Mária bez dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame!“ Katarína, podľa inštrukcie Panny Márie išla za svojim duchovným vodcom o. Aladelom a povedala mu o zjaveniach. Neveril jej, hoci mu o medaile hovorila trikrát. Katarína sa zverila Panne Márii. Mária povedala: „Je mojím služobníkom a preto bude mať obavy z toho, že nebudem spokojná.“ Katarína povedala o. Aladelovi jednoducho: „Panna Mária je nespokojná.“ Tieto slová mali na neho hlboký vplyv a mučili ho. Nakoniec, hoci po veľkom boji, bola medaila na svete a od roku 1830 sa rozšírila až 1 miliarda kusov.

Tieto detaily sú známe. Čo už je známe menej, sú tie časti poslania,
ktorým sa dostalo takých prekážok, že pravdepodobne viedli k inému zjaveniu. Druhou požiadavkou Panny Márie bolo otvorenie a rozšírenie kaplnky pre púte. Ako opisuje mariológ René Laurentin v knihe Catherine Labouré: Vizionárka zázračnej medaily „Vizionárku stále trápila myšlienka na oltár s Pannou Máriou, držiacou zemeguľu, ktorý by pripomínal zjavenie a otvorenie kaplnky ako miesta určenia pre púte.“ Hoci kaplnka bola v roku 1849 zväčšená, Katarína aj tak nebola spokojná so sochou, pretože nezobrazovala Pannu Máriu tak ako ju videla – držiac svet vo svojich rukách.
A kaplnka bola rozšírená, ale nie otvorená pre verejnosť.

Po 28 rokoch sa Panna Mária rozhodla prísť inam. To miesto bolo na juhu Francúzska a volalo sa Lurdy, kde sa zjavila spôsobom, ktorý v mnohom pripomína Paríž a Zázračnú medailu. Na parížskej medaile bolo: „Mária bez hriechu počatá“ a v Lurdoch prišla ako „Nepoškvrnené Počatie“. Udialo sa tu mnoho zázrakov, obrátení a uzdravení.

O. Laurentin píše: „Keď Katarína počula ako ľudia hovoria o Lurdoch, povedala:  „To je to isté!“ Jej predstavená s. Dufés napísala: „Čo je najzvláštnejšie, bez toho, aby o tom čítala, vedela viac, čo sa deje v Lurdoch ako keby tam chodila na púte.“

Podľa sr. Tranchemer, ktorá bola Kataríninou spoločníčkou jej Katarína povedala: „Vieš, tieto zázraky sa mohli stať v našej kaplnke.“ Inej sestre povedala, že to, čo sa neskôr stalo v Lurdoch, mohlo sa diať na rue du Bac.

„Sr. Pineau a Dufés svedčia, že našli Kataríne kúsok papiera, na ktorom bolo jej vlastnou rukou napísané: „Moja láskavá Matka, tu nikto nechce robiť to, čo žiadaš. Prejav sa niekde inde.“ Sr. Cosnard hovorí: „Pri rôznych príležitostiach ma Katarína presviedčala, že veľké púte
do Notre Dame a do Lúrd boli Pannou Máriou určené ako náhrada za to, že predstavení na rue de Bac nepokladali za potrebné povoliť púte v miestnej kaplnke. „Napriek tomu“, hovorila dôrazne, „také isté púte prídu aj sem.“

Treťou požiadavkou Panny Márie bolo postavenie monumentálneho Kríža v Paríži. Mal sa volať Kríž Víťazstva a mal byť predmetom uctievania. Putovať na toto miesto mali ľudia z celého sveta. Katarína sa snažila túto požiadavku presadiť, ale bola zamietnutá. Kríž nestojí do dnešného dňa. Kríže sa ale stavali na iných miestach. Napríklad v roku 1933 v Bosne a Hercegovine nad malou osadou zvanou Medžugorie.

Susan Tassone
zdroj: René Laurentin: Catherine Labouré: Vizionárka zázračnej medaily