Sr. Gabriela Borgarino sa narodila 2. 9. 1880 v Boves v Taliansku. K dcéram kresťanskej lásky vstúpila v r. 1900. Žila ponížene a v ústraní v službe starým ľuďom a chorým spolusestrám.
17. 9. 1939 sa jej zjavil Ježiš a povedal jej:
„Mám srdce naplnené toľkými milosťami, ktoré chcem dať mojim stvoreniam. Ono je ako riava, ktorá sa vylieva. Urob všetko pre spoznanie a priblíženie mojej Božskej prozreteľnosti.“ Ježiš mal v ruke malý lístok, na ktorom bola napísaná táto vzácna invokácia: „BOŽIA PROZRETEĽNOSŤ JEŽIŠOVHO SRDCA, PREDCHÁDZAJ NÁS SVOJOU POMOCOU.“
„Ježiš ma uistil, že vo všetkých potrebách, či už materiálnych, duchovných, alebo mravných nám pomôže“. Božia prozreteľnosť Ježišovho Srdca je nežnejšia ako príkaz lásky k Bohu a blížnemu. Je malou cestou lásky poníženej, ktorá premieňa v zlato pre nebo všetko, čo je urobené s láskou.
ZO SPISOV SR. GABRIELY BORGARINO
„Ježiš si želá, aby sa v komunite konali celkom malé skutky lásky. Treba ich konať s pravým úmyslom a z čistej lásky k Bohu. Vytvorí sa tak kytica krásnych kvetov, ktoré budú ž i a r i ť v jeho Božskom Srdci.“
Keď mala sr. Gabriela nejaké ťažkosti, povedala: „Usilovala som sa o to, aby to nebolo navonok vidieť. Napokon mi dal Ježiš pocítiť, že môžem pre neho natrhať zo všetkých kvetov, všade, ešte aj na snehu. Usilujem sa čo najviac zbierať malé kvety pokory, miernosti, poníženosti, umŕtvenia.“
„Jeden pohľad na svätostánok a jeden na nebo prinesie duši nielen pokoj, ale i radosť.“
Pán Ježiš povedal Gabriele: „Ja z lásky k tebe zostávam vo svätostánku a ty z lásky ku mne zotrvaj v ošetrovni, v kuchyni. To, čo nemôžeš urobiť tak, ako by si si priala, j a n a h r a d í m .“
Sr. Gabriela sa s dôverou utiekala k svätostánku: „Kde je Boh, t a m j e v š e t k o. Aj on mi hovorí, aby som v duchu vošla do tabernákula. Tu vedie ten istý život ako na zemi. Počúva, poúča, potešuje. Ja rozprávam Ježišovi s láskou a dôverou o všetkom, čo ma postretlo, o mojich túžbach a on mi hovorí o svojich bolestiach, ktoré chcem napraviť – ak je to možné- aby na ne zabudol. A vždy, keď som mohla niekomu urobiť radosť alebo poslúžila svojim spolusestrám, cítila som takú spokojnosť, že som mala istotu, že tiež robím radosť aj Ježišovi.“
„Ježiš chce spasiť všetkých. Každá duša je dychom jeho Božského Srdca. Aj keď tento dych bude zmiešaný s prachom tejto zeme, zostáva vždy Božou záležitosťou a nesmie sa stratiť.“
„Žiadne utrpenie nie je veľké pre spásu duší… Utrpenia sú ľahkým prostriedkom k osobnému posväteniu a k záchrane množstva úbohých hriešnikov.“
„Všade, kde ma pošle poslušnosť, nájdem v službe Ježiša, a to mi stačí.“
„Rada, ktorú čerpám z nežného Ježišovho Srdca je, aby sme boli dobrí a trpezliví ku všetkým, aby sme vo všetkých videli v ž d y a j e d i n e Ježiša a Máriu. Čerpajte z tohto Srdca a budete šťastní.“