VZÁCNY DAR NEBA
Láska Panny Márie ku Svätej Cirkvi sa prejavila v roku 1830, keď v noci z 18. na 19.júla prišla do materského domu Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Paríži na rue du Bac 140. Tou vyvolenou dušou, ktorá sa s Ňou rozprávala, bola sr. Katarína Labouré, vtedy 24 ročná seminárska sestra /novicka/.
18. júla 1830. Ľahla si… presvedčená, že tej noci uvidí svoju dobrú Matičku. Už tak dlho túžila ju vidieť. Sestra direktorka dala novickám kúsok z rochetky sv. Vincenta. Sr. Katarína polovičku bez váhania prehltla.
Zaspala, presvedčená, že jej sv. Vincent vyprosí milosť vidieť Pannu Máriu. A on jej ju vyprosil…!!!
O pol dvanástej v noci ju oslovil jej anjel strážny 4 – 5 ročný chlapček:
„Sestra Katarína, poď do kaplnky, Svätá Panna tam na teba čaká“. Viedol ju do kaplnky, kde boli zažaté všetky svetlá. Panna Mária si sadla na sedes a sr. Katarína si kľakla k nej. Ruky dala na jej kolená. Dve hodiny sa takto bezprostredne a dôverne rozprávali o Spoločnosti, o Francúzsku, o nej – čo ju čaká. Tu pri tomto rozhovore Panna Mária povedala, že miluje Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, že Francúzsko zastihne veľké nešťastie, ale obidve Spoločnosti sv. Vincenta de Paul budú ochránené. Trikrát povedala: „Ja však budem s vami. Dôverujte! Budem s vami. Pán Boh a sv. Vincent budú chrániť obe Spoločnosti. Dôverujte! Nestrácajte odvahu! Budem s vami. S inými rehoľnými spoločnosťami to bude inak. Budú aj obete“. Panna Mária mala slzy v očiach, keď toto hovorila. A bolo to tak. Už o 8 dní vypukla revolúcia, nastalo krvavé prenasledovanie. Ale obidvom Spoločnostiam sa nič nestalo.
27. novembra 1830 – v sobotu pred I. adventnou nedeľou, keď si sestry večer o pol šiestej konali v kaplnke rozjímanie sr. Katarína v hlbokom tichu počula akoby šum hodvábnych šiat. Zbadala Pannu Máriu. Stála na pologuli. Pod nohami mala hada zelenkastej farby so žltými škvrnami. V rukách držala zlatú guľu, na ktorej bol malý krížik. Na rukách mala prstene.
Tri na každom prste. V každom prsteni boli drahokamy, z ktorých vychádzali lúče. Potom zemeguľa zmizla. Panna Mária zmenila postoj. Sklopila zrak. Sr. Katarína počula vnútorný hlas : „Táto guľa predstavuje celý svet, Francúzsko a každého človeka zvlášť. Krása a jas lúčov je symbolom milostí, ktoré rozdávam všetkým, čo o ne prosia. Drahokamy, ktoré nevysielajú lúče, predstavujú milosti, ktoré si ľudia zabúdajú prosiť“. Okolo Panny Márie sa vytvoril oválny obraz s nápisom: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame.“ Napísaný bol zlatými písmenami.
Potom sa obraz obrátil. Na druhej strane bolo jasne vidieť písmeno M, nad ním kríž a pod ním presväté Srdcia Ježiša a Márie. Potom počula vnútorný hlas: „Daj zhotoviť medailu podľa tohto vzoru. Tí, ktorí ju budú posvätenú nosiť s veľkou
dôverou a budú sa zbožne modliť povzdych, ktorý je na nej, obsiahnu veľké milosti a budú požívať celkom zvláštnu
ochranu Matky Božej“.
Sr. Katarína mala ešte v decembri tretie zjavenie Panny Márie. Bola za svätostánkom. Tým sa zdôraznil kristocentrický zmysel posolstva. Znova dostala príkaz dať raziť medailu. Potom jej povedala, že ju už neuvidí, ale pri rozjímaní bude s ňou hovoriť. Jej spovedník, otec Aladel, ktorému všetko sr. Katarína hovorila, jej nechcel veriť a nechcel robiť nič vo veci razenia medaile. Sestra Katarína tým trpela, ale bola poslušná rozhodnutiu predstavených.
Po formácii – 5. februára 1831 – bola sr. Katarína poslaná do Reuilly – chudobnej parížskej štvrte, do služby starcom v hospici Enghien. Keďže vnútorný hlas v nej naliehal, Katarína sa jedného dňa osmelila a povedala otcovi Aladelovi: „Svätá Panna je nespokojná, pretože ju nepočúvate.“ Nad týmto napomenutím sa zarazil a rozhodol sa konať. So súhlasom svojho predstaveného, išiel k parížskemu arcibiskupovi. Mons. de Quélen nevidel žiadnu prekážku k razeniu medaily, ktorú žiadala Panna Mária.
Vyjadril tiež prianie, aby mohol dostať jednu z prvých, ktoré sa dajú raziť. Keď sr. Katarína dostala prvú medailu a videla, že sú na nej všetky atribúty, ktoré si želala Panna Mária, radostne zvolala: „Teraz ju treba rozširovať. O ostatné sa postará Panna Mária“. Keďže sa veľmi rozšírila po celom svete, samotní ľudia ju nazvali zázračnou, pretože sa diali obrátenia, uzdravenia. Medaila bola bibliou chudobných, dôkazom láskavej a mocnej prítomnosti Panny Márie. Panna Mária pri zjavení povedala, aby otec Aladel založil Združenie dietok Panny Márie. Postupne sa veriaci začali združovať okolo Nepoškvrnenej Panny Márie Zázračnej medaily a týmto sa začalo rozvíjať aj Združenie Nepoškvrnenej Panny Márie.
V roku 1847 sv. Otec Pius IX. ho potvrdil na území Francúzska a v roku 1909 sv. Otec Pius X. ho schválil pre celú Cirkev. V schválení z roku 1998 sa prijal ľudový názov združenia – Združenie Zázračnej medaily, názov, ktorý združenie prijíma odteraz ako vlastný a jedinečný a prestáva používať iné.
PÔVOD MEDAILY
Zázračná medaila bola „tvorená“ samotnou Pannou
Máriou. Cez ňu nám Panna Mária „vyslovila“ posolstvo:
1. Jej vlastnú IDENTITU – NEPOŠKVRNENÉ POČATIE
2. SPOLUPRÁCU NA DIELE SPÁSY JEJ BOŽSKÉHO SYNA
3. Jej UNIVERZÁLNE MATERSTVO
Posolstvo medaily je výzvou k dôvere v pomoc a príhovor Panny Márie.
RÝCHLE ROZŠÍRENIE ZÁZRAČNEJ MEDAILY
Prvé medaily boli razené v roku 1832. Zhotovil ich zlatník Vachette. Potom nastala veľká explózia medailí po Francúzsku a čoskoro v celej Európe. Toľkými ústami odznievalo v celej Európe vzývanie: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame“.
Vo februári 1832 vypukla v Paríži hrozná epidémia cholery, pri ktorej zomrelo viac ako 20 000 ľudí. V škole na námestí Louvre, nemala v triede medailu len 8-ročná Karolka Nenanin. Len ona bol postihnutá cholerou. Sestry jej dali medailu. Hneď sa uzdravila. Na druhý deň prišla do školy. Mnohí sa obrátili. 13. júna 1833, vojak, rozzúrený a bohorúhač, sa začal proti všetkému očakávaniu modliť, keď mu sestry dali medailu. Smrť očakával pokojne. Vravel: „Veľmi ma bolí len to, že som tak neskoro začal milovať Pána Boha a že som ho nemiloval viac.“ Zázraky vzbudili otázku o pôvode medaily. Prvá brožúra bola vydaná začiatkom roku 1834. Dal ju vydať kňaz Le Guillou /Giju/, poradca parížskeho arcibiskupa. Napokon otec Aladel sa rozhodol spísať poznámky o zjavení a medaile. Knižka vyšla v auguste 1834 v náklade 10 000 výtlačkov. Zároveň sa šírili aj opisy zázrakov. Ale sestra Katarína zostáva v tieni a pokračuje vo svojej skrytej službe. V čase jej smrti 31.decembra 1876, bolo rozdaných viac ako miliarda medailí.
O SPRÁVNOM NOSENÍ MEDAILY
Medaila, ktorú zverila Panna Mária sestre Kataríne Labouré /laburé/, dcére kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, v kaplnke na ulici du Bac, je malým plieškom. Nemá byť považovaná za talizman alebo amulet s magickou mocou. Pre nás je to blízkosť Panny Márie, uvedomovanie si, ako nás Panna Mária miluje. Pomáha nám, aby sme si túto lásku uchovali živú v našom srdci a mali ju na pamäti. Medaila nám pripomína dar viery, ktorú sme prijali, podnecuje nás, aby sme prejavili vďačnosť správaním hodným dieťaťa Panny Márie.
PÁPEŽSKÉ BULY
V roku 1835, vďaka „úspechu“ medaily, Mons. de Quélen sa rozhodol začať kánonický proces za účelom oficiálneho uznania zjavenia. Avšak v prípade sestry Kataríny sa celý proces ukázal nemožným, pretože poverený Mons. Quentin, narazil na žiadosť „neznámej“ sestry zachovať anonymitu a mlčanie a tým znemožniť osobné stretnutie s vizionárkou. Proces zostal neukončený. Až v roku 1842 mladý židovský bankár z Alsaska – Alfonz Ratisbone, živil trpkú nenávisť voči katolíckym kňazom, voči Cirkvi a kláštorom, najmä voči jezuitom. Už len zmienka o nich vyvolávala v ňom vždy hnev. Len z čistej zdvorilosti si vzal od istého priateľa Francúza Zázračnú medailu. V Ríme, v kostole svätého Andrea delle Fratte sa mu zjavila Panna Mária taká, aká je na medaile. Panna Mária mu dala v jednom jedinom okamihu spoznať a prijať celú náuku katolíckej viery. Stal sa kňazom, jezuitom. So svojím bratom založil rehoľnú spoločnosť Sionských sestier, ktoré sa modlia za obrátenie Židov. Jeho náhle obrátenie malo nesmierny dosah.
Stalo sa predmetom kanonického procesu, ktorý sa stal najoficiálnejším aktom čo do matérie na uznanie. Tak došlo k oficiálnemu uznaniu zjavení Panny Márie sv. Kataríne – vďaka samotnej medaile!
8. decembra 1854 Svätý Otec Pius IX. vydal bulu „Ineffabilis Deus /Nevýslovný Boh/, v ktorej definoval dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Zdá sa, že chcel spomenúť Zázračnú medailu, keď vyjadril, že „Panna Mária sa zjavila vo svete vo svojom Nepoškvrnenom počatí ako žiarivá zornica, ktorá všade šíri svoje lúče…“ V roku 1894 Svätý Otec Lev XIII. schválil formulár sv. omše na sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie Zázračnej medaily.
V roku 1897 Lev XIII. udelil milosť korunovania „sochy Nepoškvrneného počatia – Panny Márie Zázračnej medaily“.
V roku 1947, po procese, ktorý obsahoval anketu o zjaveniach, Pius XII. prehlásil Katarínu Labouré za svätú.
SVEDKOVIA A…
Mons. de Quélen, sa stal presvedčivým šíriteľom Zázračnej medaily. Osobne dosiahol neočakávané uzdravenia.
Pápež Gregor XVI. mal zavesenú Zázračnú medailu na peľasti svojej postele. V roku 1833 kňaz Misijnej spoločnosti sv. Vincenta o. Perboyre, opisuje zázračné uzdravenie spolubrata pripisované Zázračnej medaile. Keď došiel do Číny ako misionár, kde neskôr v roku 1839 zomrel ako mučeník, veľmi rozširoval Zázračné medaily a vo svojich listoch opisoval veľa zázrakov. Frederik Ozanam v roku 1833 nosil Zázračnú medailu, keď zakladal v Paríži Konferencie sv. Vincenta de Paul. Najzanietenejším bol asi arský farár Ján Mária Vianey. V roku 1834 si zadovážil sochu Panny Márie Zázračnej medaily a umiestnil ju na svätostánok, na dvierkach ktorých bola znázornená druhá strana medaily. 1. mája 1836 zasvätil svoju
farnosť „bez hriechu počatej Panne Márii“. Stal sa horlivým apoštolom Zázračnej medaily, rozdával ju spolu so stovkami obrázkov, na ktorých vlastnoručne poznačoval dátum a meno tých, ktorí sa zasvätili Nepoškvrnenej.
V roku 1843, dp. Etienne /etjen/ – generálny predstavený Misijnej spoločnosti a Spoločnosti dcér kresťanskej lásky pripomína zjavenia ako prameň obnovy duchovných povolaní a novej horlivosti, ktorá oživuje tieto dve duchovné rodiny.
V roku 1845, anglikánsky pastor John Newman, ktorý nosil Zázračnú medailu od 22.augusta, sa obrátil 9. októbra toho istého roku. Stal sa kňazom a neskôr kardinálom.
….APOŠTOLI MEDAILY
Svätá Bernadetta nosila Zázračnú medailu ešte pred zjaveniami Panny Márie v Lurdoch.
Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša nosila na Karmeli Zázračnú medailu.
V roku 1915 sa v USA, vo Filadelfii z iniciatívy otca Jozefa Skelly, zrodil Mariánsky apoštolát spolu s ustavičnou novénou k Panne Márii Zázračnej medaily. Vďaka o. Maximiliánovi Kolbe sa rozširovanie Zázračnej medaily znásobilo. Tento poľský františkán založil v roku 1917 Hnutie Nepoškvrnenej, rozvinul vydávanie mariánskeho časopisu „Rytier Nepoškvrnenej“. Štedro rozširoval Zázračné medaily. Hovorieval: „To sú moje náboje“.
V tejto kaplnke, ktorú si vyvolil Boh, prišla Panna Mária osobne zjaviť svoju identitu cez malý predmet – medailu – určenú pre všetkých ľudí bez rozdielu!