Kategória: Duchovné cvičenia a obnovy

Duchovné cvičenia Združenia Zázračnej medaily v Košiciach – v Lorinčíku.

V dňoch 4.- 6. októbra 2024 sa v Kláštore Bosých Karmelitánov uskutočnili duchovné cvičenia s duchovným otcom Igorom Jendruchom. Veľmi som sa tešila na oddych telesný i duchovný, pretože som potrebovala nasýtiť svoju dušu a načerpať síl do ďalších dní. Keďže počet účastníkov sa naplnil krátko po zverejnení plagátikov duchovných obnov, bolo zázrakom, že iba zopár dní pred obnovou sa uvoľnili dve miesta. Tak som spolu s kamarátkou prijala pozvanie od Panny Márie. S radosťou a očakávaním sme prišli do nádherného pokojného miesta – kláštora Bosých Karmelitánov.

 

V piatok po úvodnej registrácií, večerných chválach a sv. omši nasledovala 1. prednáška zameraná na Boha, ktorý má byť na prvom mieste v našom živote. Mali sme sa zamyslieť, či všetko vo svojom živote máme usporiadané správne. Aké je dôležité zastaviť sa a nájsť odpočinok pre svoju dušu. Prvý deň sme ukončili adoráciou pred najsvätejšou Oltárnou sviatosťou s Eucharistickým požehnaním o pol noci.

Mariánska sobota sa niesla v duchu MODLITBY. V prvej prednáške sme počúvali, ako je dôležitá modlitba pre náš duchovný život. Modlitba nie je ľudský výmysel, ale pozvánka od Boha. Najviac ma oslovili slová otca Igora o tom, že väčšinou sa ideme modliť preto, aby sme mali nejaký zisk z modlitby. Idem sa modliť, lebo… Čo z toho budem mať?… Je to obrovská chyba. Boh je dobrý a to, čo On nám chce dať, je to to najlepšie. Zamyslela som sa, že naozaj veľké percento mojich modlitieb je o prosení a nie o rozhovore medzi mnou a Bohom Otcom. Nie je potrebné meniť ľudí okolo nás, ale seba. Svoje srdce meniť podľa vzoru Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

 

Po plnohodnotnej a plodnej prednáške sme sa v kaplnke modlili radostný ruženec so zamysleniami zo života a denníka Janka Havlíka. Počas dňa bola možnosť prijať sviatosť zmierenia a popoludní nasledovala moderovaná adorácia s myšlienkami o hodnote života, povolania, vidieť podstatné a o vernosti podľa príkladu Janka Havlíka, oživená bola piesňami a ukončená korunkou k Božiemu milosrdenstvu. Tretia prednáška bola spojená s výmenou vzájomných skúseností, otázok a svedectiev všetkých zúčastnených, tiež informácie o ZZM a aktivitách. Po večeri sme pozerali filmový dokument o bl. Jankovi Havlíkovi. Janko ma inšpiroval k vernosti, trpezlivosti a práci, ktorú robil na 270 percent.

V nedeľu sme sa stretli pri ranných chválach a po raňajkách sme si vypočuli poslednú prednášku. Pred sv. omšou sme videli film – Najväčší zázrak. Nádherný animovaný film o tom, čo sa deje počas sv. omše. Aké milosti, silu no i osobné, hlboké môže byť stretnutie s Bohom v EUCHARISTII. Akú moc má sv. omša pri premieňaní nášho zatvrdnutého srdca na srdce mäkké, dobré. Povzbudení poučným filmom sme sa odobrali na záverečnú sv. omšu spojenú so získaním plnomocných odpustkov. Nasledoval obed, ďakovanie a rozlúčka.

 

Chcela by som sa na záver aj osobne poďakovať otcovi Igorovi, ktorý sa staral o naše duše po celý čas obnovy. Taktiež skvelej sestre Gemme, bez ktorej by sme neboli ani duchovne ani telesne nasýtení. Zo srdca jej ďakujeme za skvelý, plnohodnotný program počas celých troch dní. Jej neoceniteľnú službu, obetu a lásku ktorou nás obdarila a neustále obdarúva. Poďakovanie na záver patrí aj Bosým Karmelitánom, ktorí nás s láskou prijali v ich kláštore a ktorí zabezpečili vynikajúce chutné jedlá a tak si oddýchlo i načerpalo aj naše telo.

Odniesli sme si duchovné i telesné dary v podobe medailónikov, ružencov, kníh, CD, tričiek, obrazov a rôznych iných darov. Najväčšie ĎAKUJEM patrí Bohu Otcovi, ktorý sa postaral o to, aby sme  mohli načerpať nových síl do ďalších dní nášho života. Nech odteraz začíname každý deň s vďačným srdcom.

Mária Turčanová, vedúca ZZM

„Stagnácia v duchovnom živote neexistuje. Kto si chce odpočinúť na ceste lásky, padá. Sú len dve možnosti. Neustále napredovať alebo kráčať späť.“ Bl. Ján Havlík

Dňa 28. septembra 2024 sa v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove uskutočnila duchovná obnova pre členov Združenia Zázračnej medaily s P. Františkom Honíškom CM a sestrou Gemmou Blaškovou pod duchovným patronátom sv. Vincenta de Paul a bl. Janka Havlíka.
Na tejto duchovnej obnove sa zišlo 70 účastníkov. Program duchovnej obnovy bol skutočne nabitý duchovnými milosťami – sviatosť zmierenia, dve prednášky otca Františka, sv. omša, radostný ruženec so zamysleniami bl. Janka Havlíka, adorácia opäť so zamysleniami Janka Havlíka, eucharistické požehnanie, film o bl. J. Havlíkovi a Korunka Božieho milosrdenstva.

 

Počas prednášok otec František nastolil otázky, na ktoré nám nedával odpovede. Odpovedali sme si na ne sami. Jednou z nich bola otázka, ktorú položil pán Ježiš svojim apoštolom: Za koho ma ľudia považujú? Táto otázka sa nesie celými dejinami spásy. Je aktuálnou aj dnes – za koho pokladáš Ježiša Ty? Za koho ho pokladá Tvoje okolie, rodina, priatelia, susedia, kolegovia v práci? Ako ho predstavujú? Ako ho predstavuješ Ty? Aké sú znaky Tvojej viery? Bl. Janko Havlík sa stal mučeníkom vernosti. Zvládol všetky ťažkosti práve preto, že mal tieto otázky v sebe zodpovedané. Janko si nechcel nechať svoju vieru pre seba, chce ju aj naďalej šíriť.  „Tvrdošijne zotrváva na svojom názore.“ Aj my máme možnosti „nasýtiť“ okolie svojou vierou, ponúkať zo zdroja svojho života.

K čomu ma Boh povoláva, aby som zostal verný? Naše vlastné ľudské voľby nenapĺňajú náš život. Náš život bude naplnený tým, k čomu nás povolal Boh. Boh je dobrý, daroval nám život, slobodu a netlačí na nás. Nestavajme svoj život len na ľudskom faktore. Buďme verní vo vzťahu k Bohu, verní vo vzťahu k sebe a vo vzťahoch s ľuďmi. Neuplatňujme len ľudské princípy. Tým najdôležitejším princípom je predsa princíp LÁSKY.

2. prednáška sa niesla v duchu života sv. Vincenta de Paul. Na oltári visel obrázok sv. Vincenta a nápis EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME. Hneď mi udrel do očí, rovnako aj mojej priateľke, ktorá sa ma opýtala, čo to znamená. Nevedela som, ale teraz to už viem. Znamená to: POSLAL MA HLÁSAŤ EVANJELIUM CHUDOBNÝM. Otec František nám počas prednášky priblížil životopis sv. Vincenta a jeho odkaz – ak nám v živote zostanú prázdne ruky, je to preto, aby nám ich Boh mohol naplniť a viesť nás k svätosti. Svätými sa stávame každým výdychom a nádychom, ak sa pre svätosť rozhodneme a v pokore povieme svoje áno.

Na záver otec František nám všetkým, aj Vám, ktorí čítate tento článok, pripomenul, že v dnešnej dobe počujeme množstvo informácií, ale nepočujeme tú najdôležitejšiu: Že Boh MA ľúbi.
Ak máte možnosť pozrieť si film o bl. Jankovi Havlíkovi, neváhajte, nebojte sa, spoznajte ho. Je pravda, že mnohým na duchovnej obnove tiekli slzy po tvári. Všetky vyzbieral Boh a použije si ich na niečo skutočne dobré a zázračné. Ja tomu verím, a čo Ty? Pre mňa osobne bola duchovná obnova bohatá na dary. Dary duchovné, aj hmotné, za ktoré ĎAKUJEM otcovi Františkovi, sestre Gemme, otcom spovedníkom, všetkým účastníkom, organizátorom, ktorí nám poskytli priestory, v ktorých sme sa mohli zísť, dobrovoľníkom, kuchárkam, ktoré nám navarili chutný obed, rodine, ktorá mi umožnila sa jej zúčastniť a predovšetkým nebeskému Otcovi, ktorý ma na duchovnú obnovu s láskou pozval.

Prišla som do Prešova s priateľkami a domov som sa vrátila okrem nich aj s priateľom, bratom bl. Jankom Havlíkom.

Blahoslavený Janko Havlík, prihováraj sa za nás!

Stanislava Kolářová, vedúca ZZM Víťaz

Veľmi som sa tešila a netrpezlivo čakala, kedy už bude 8. august a ja sa vyberiem do starobylej Nitry na DC. Niežeby som predtým nemala žiadne starosti a problémy, ale posledné dni doma naozaj boli hektické a ja som si okrem potrebných vecí viezla so sebou aj kopu starostí a nezodpovedaných otázok.

Viem, že všetky sme si so sebou priniesli nejaký ten batôžtek bolestí, radostí, problémov, otázok. Ja som však so sebou vliekla poriadny batoh. Milé privítanie od s. Márie, Danky, aj misijnej sestry Kráľovnej apoštolov, zoznámenie sa s Jarkou, Zuzkou, Martou… zvítanie so starými známymi z formačných dní a predovšetkým s mojou Zuzkou z izby. Po večeri sme išli do kaplnky a ja so sebou vlečiem pomyselný batoh starostí, problémov, bolestí… a pomaly ich začínam vykladať na stôl, na obetný stôl, nech si ma konečne Boh všimne, nech vidí moju veľkú bolesť…

Modlím sa…
Pod tvojím krížom kľačím, Pane, aj ja mám srdce doráňané, aj mňa k zemi tlačí ťažký kríž.
Ak však unesiem ho, budem k tebe blíž.
Snáď aj mňa vezme Matka do lona, až svoju cestu kríža dokonám.

 

Nasleduje svätá omša, prednáška, kompletórium a po nej moderovaná adorácia a potom celonočná dobrovoľná adorácia. So Zuzkou sme sa zapísali ako prvé. Kaplnka sa pomaly vyprázdňuje a už tam zostávame len my dve a Boh, skrytý pod spôsobom chleba v malej, jednoduchej, a predsa prekrásnej monštrancii. Zrazu si uvedomím, adorácia je vlastne audiencia u Najvyššieho…

Na audienciu ma dnes pozval Boh…
V tichu kostola, v nemom rozhovore mu prednášam svoje radosti i bôle.
To ticho dalo by sa krájať, no môj Boh počúva ma.
A potom ku mne prehovorí On. Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.

No nepočula som nič. V hlave mi vírili myšlienky, otázky a obávam sa, že ak by aj Boh niečo hovoril, krik môjho vnútra, srdca, duše by ho prehlušil. Ale Boh si vždy nájde cestu… Páter Milan priniesol so sebou farebné papieriky, na ktorých bolo veľa citátov zo Svätého písma a my sme si mali nejaký vytiahnuť a hľadať, skúmať, čo nám Boh chce povedať…Keďže ich bolo veľa, ušlo sa nám ich niekoľko, mne dokonca štyri. Prvé tri som si postupne vytiahla v priebehu prvých dvoch dní, štvrtý mi však podala Ľubka s tým, že tento zostal, nech si ho vezmem. Dávam ich sem do poradia, ako sa mi Boh postupne prihováral:

…ale ty mi hovoríš: „Ak som ja, tvoj Boh, za teba, kto môže byť proti tebe?“ (porov. Rim 8, 31)
…ale ty mi hovoríš: „Ja, tvoj Boh, ti zotriem z očí každú slzu.“ (porov.Zjv 7, 17)
…ale ty mi hovoríš: „Poď ku mne a ja ťa posilním!“ (porov. Mt 11, 3)
…ale ty mi hovoríš: „…si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem.“ (Iz 43, 4)

 

Ale Boh sa mi prihováral aj na prednáškach pátra Milana, pri priblížení ruženca k Božej prozreteľnosti cez sestričku Máriu… Mnohé vety priamo zasiahli moje vnútro. Tu je zopár z nich:

V ťažkých chvíľach si spomeňte, že v krste ste prijali nesmiernu Božiu milosť a stali ste sa milovanými Božími deťmi.
Neporovnávajte sa s druhými, ako to majú oni… (Tu som si uvedomila, že sa porovnávam a vlastne blížnym závidím to, čo ja ešte nemám, alebo už nemám a pod.)
Práca je tu pre človeka, nie človek pre prácu. Človek by nemal byť otrokom tej práce.
Nesúďte, aby ste nebolo súdení. Pozor na nálepkovanie ľudí.
V každom človeku treba hľadať dobro, ten Boží obraz, lebo všetci sme stvorení na obraz Boží…
Chvíle pokoja si podávajú ruky s chvíľami kríz. My kresťania musíme zvládať oboje.
Keď som slabý, vtedy som silný.
„Božie diela majú svoj čas, je to práve vtedy, keď ich Božia prozreteľnosť uskutočňuje, a to ani skôr,
ani neskôr.“ „Nepredbiehajme Božiu prozreteľnosť!“ a mnoho ďalších myšlienok…

Čas je však neúprosný a duchovné cvičenia sa skončili… čas rozlúčiť sa, posledné rozhovory, zdieľania, objatia… a cesta domov vlakom, autobusom, autom… Do Trnavy som mala spoločnú cestu s Norikou, rozprávali sme sa a zrazu sprievodca: „Cestovné lístky, prosím.“ Nemohla som nájsť peňaženku a tým pádom ani cestovný lístok… Norika sa ozvala: „Môžem dosvedčiť, kupovali sme si ich spolu, má ho.“ Sprievodca sa len usmial, že on má čas, on si počká. Hurá, našla som ju a otvorila, podala mu lístok a v tom sa sprievodcovi rozžiarili oči a povedal: „Vy máte tuším taký istý obrázok ako ja,“ a otvoril svoju peňaženku, odkiaľ sa na mňa pozerala Medžugorská Panna Mária z navlas rovnakého obrázka, aký nosím v peňaženke aj ja. S Norikou sme sa len na seba pozreli a usmiali. Naša zlatá Nebeská Matka ☺️

Vtom som si spomenula na koláčik od Janky, že by mi aj tam chcel ešte niečo Pán Boh alebo Panna Mária povedať? Koláčik bol výborný a text na papieriku mi pripomenul jednu z tém DC. Stálo na ňom: „S trochou trpezlivosti sa všetko urovná.“

 

Pociťujem potrebu vydať svedectvo o Božej láske, o tom, že Boh je verný, neopúšťa nás, hoci niekedy sa nám to tak zdá. Veď aj Kristus na kríži volal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ A Boh by predsa nikdy neopustil svojho milovaného Syna a neopúšťa ani nás, svoje adoptívne, milované deti. Srdečná vďaka za tieto DC, za všetky milosti, ktoré nám Boh udelil…

Milá sestrička Mária, srdečná vďaka Tebe, pátrovi Milanovi, misijným sestrám Kráľovnej apoštolov a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k týmto DC a predovšetkým Pánu Bohu a Panne Márii…

Cez víkend 26. – 28. apríla 2024 sa uskutočnila duchovná obnova vo farnosti Parchovany pri príležitosti 10. výročia založenia ZZM. Program sa začal v piatok podvečer modlitbou bolestného ruženca so zamysleniami zo života Janka Havlíka CM – Božieho služobníka a pokračoval svätou omšou. Po nej nám sr. Gemma Blašková DKL priblížila históriu vzniku Združenia na Slovensku a porozprávala niekoľko informácii o súčasnosti; ako rastie apoštolát podomovej návštevy Panny Márie, ako pribúdajú nové farnosti a narastá počet členov združenia. V druhej časti nám predstavila život Janka Havlíka a jeho túžbu stať sa kňazom a misionárom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý bol kvôli napĺňaniu tejto túžby nespravodlivo odsúdený a väznený, na následky ktorého napokon zomrel. Vďaka tomu sme mohli bližšie spoznať dar Janka Havlíka, mučeníka vernosti povolaniu, ktorý bude dňa 31. augusta 2024 blahorečený.

 

Hlavný program obnovy bol v sobotu. Sprevádzal nás ďalší hosť, P. Pavol Noga CM z Banskej Bystrice. Ktorý bol prítomný aj na ľudových misiách v roku 2014, kedy vzniklo vo farnosti aj ZZM. Potešili sme sa jeho prítomnosti, povzbudil nás a duchovne posilnil. V prvej prednáške sme sa spoločne zamýšľali nad našimi koreňmi, teda nad zjavením Panny Márie sr. Kataríne Labouré a nad darom Zázračnej medaily. Zdôraznil akú nesmiernu silu má modlitba a utiekanie sa k Panne Márii v našich životných situáciách. Účastníci duchovnej obnovy mali možnosť pristúpiť sviatosti zmierenia a tiež zotrvať v modlitbe počas adorácie. Sv. omšu celebroval P. Pavol spolu s naším duchovným otcom Dušanom Lupčom. Po spoločnom obede sme pokračovali v duchovnom programe prednáškou o sv. Vincentovi de Paul a vincentskej charizme. P. Pavol nás v nej povzbudil ku konkrétnej pomoci chudobným v našom okolí. Pripomenul nám náš hlavný cieľ, ktorým je prísť do neba. Nemáme sa však starať len o seba, ale pomôcť aj tým druhým prísť na správnu cestu, lebo môžeme dostať od Boha otázku ako Kain: „Kde je tvoj brat ?“ Gn 4.9. Čo mu potom na ňu odpovieme? Netreba nad druhými lámať palicu. Veď stačí, ak jeden uverí a svojou vierou „nakazí” ostatných. Pekným príkladom bol misionár Pedro Opeka CM, ktorý zo smetiska, pekla na zemi vybudoval kresťanské mestečko. V závere sobotného programu nám sr. Gemma prečítala povzbudivé svedectvá členov ZZM o tom, ako do ich životov vstupuje požehnanie cez príhovor Panny Márie.

 

Nedeľu sme začali ružencom svetla s rozjímaniami o zjavení Panny Márie sr. Kataríne Labouré. Pri slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval náš duchovný otec, bola požehnaná a novej rodine odovzdaná piata kaplnka Panny Márie Zázračnej medaily v našej farnosti. Tešíme sa, že počet členov ZZM sa znova rozšírili a Panna Mária bude navštevovať ďalšie nové rodiny a domácnosti.

Ďakujeme všetkým, ktorí prijali pozvanie, Veľká VĎAKA sr. Gemme za prípravu, podporu, povzbudenie a pomoc s organizovaním a sprevádzaním počas celej duchovnej obnovy. Tiež P. Pavlovi, ktorý si našiel v tomto uponáhľanom svete čas a ako pred desiatimi rokmi, tak aj teraz prišiel medzi nás. Za Jeho povzbudivé slová v kázni, na prednáškach i pri osobných stretnutiach, nášmu duchovnému otcovi Dušanovi za spoluprácu pred i počas duchovnej obnovy a za žehnanie tejto duchovnej obnove. Náš duchovný otec nás hneď na začiatku povzbudil, aby sme v modlitbe s Pannou Máriou strávili nielen jeden deň, ale celý víkend. Bol pre nás vzácny a povzbudzujúci čas. Horlivosť P. Pavla a sr. Gemmy je to čo by sme chceli žiť. Tak nám Pán Boh pomáhaj. Ďakujeme všetkým, ktorý akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomuto milostivému víkendu. Veľké ďakujem patrí našej spoločnej mamke Márii, ktorá nás vedie cestou života k svojmu Synovi. Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.

Z úctou a s vďakou za prežitý víkend v rukách Panny Márie – Anna Havrišová, Jozef Dobranský, Maroš Obrin, spoluorganizátori DO

V sobotu 2. marca 2024 sa uskutočnila pôstna duchovná obnova pre členov Združenia Zázračnej medaily v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule. Duchovne načerpať, povzbudiť sa a obnoviť prišlo 85 záujemcov z 23 farností Spiša a okolia. Bohatý program modlitby a stíšenia svojou prítomnosťou, prednáškami a vysluhovaním sviatostí obohatil dôstojný pán farár z Vyšných Repáš, Igor Jendruch. Téma jeho príhovorov bola starostlivosť o svoje srdce. Stretnutie môjho srdca s Máriiným a Ježišovým srdcom. Mottom bol žalm Ž 64 „Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť…“

 

Počas duchovného programu sme sa zoznámili aj s novým čoskoro blahoslaveným, Božím služobníkom Jankom Havlíkom, cez jeho myšlienky počas modlitby ruženca, krížovej cesty a videoprezentácie.

Pri rozlúčke, účastníci obnovy vyjadrovali veľkú spokojnosť, nadšenie, radosť a vďaku za spoločne prežitý deň. Ďakujeme všetkým, ktorí prijali pozvanie… Ďakujeme duchovnému otcovi Igorovi, aj predstaveným seminára, že nás prijali a mohli sme byť v ich priestoroch… Ďakujeme Nebeskému Otcovi a Panne Márii, že nás takto všetkých spája a priťahuje k svojmu Synovi. Bez hriechu počatá Panna Mária oroduj za nás ktorí sa k tebe utiekame.

 

vďačná sr. Gemma

V sobotu 24. februára 2024 sme prežili požehnaný a krásny pôstny deň pri Ježišových a Máriiných nohách na duchovnej obnove členov Zduženia Zázračnej medaily vo farnosti sv. Kríža v Snine.

Záujem veriacich bol veľký a prišli v hojnom počte, aj z dedín v okolí Sniny. Na začiatku nás všetkých privítal pán dekan dp. Slavomír Bakoň. Počas duchovnej obnovy nás svojim príhovorom povzbudil páter František Honíšek, kňaz Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Počas adorácie bola možnosť sv. zmierenia pri ktorej ochotne pomohli páni kapláni.

 

Program dňa bol obohatený Božím služobníkom Jankom Havlíkom CM, ktorý bude 31. augusta 2024 blahorečený v Šaštíne, ako mučeník vernosti svojmu povolaniu, počas väzenia v uránových baniach. Mali sme možnosť rozjímať nad tajomstvami bolestného ruženca jeho pohľadom, jeho hlbokými myšlienkami totálnej odovzdanosti a láske k Bohu v utrpení, ktoré prežíval. Po obednej prestávke v pastoračných priestoroch farnosti sme sa presunuli opäť do kostola, kde sme sa zoznámili s históriou a súčasným pôsobením Združenia na Slovensku cez prezentáciu a podelili sa niektorí členovia o svedectvá pomoci Božej Matky vo svojom živote. Tiež sme pozreli krátky videofilm o jeho živote Janka Havlíka a ukončili sme obnovu krížovou cestou, ktorú Janko Havlík zostavil…

 

Veľká vďaka patrí všetkým účastníkom, dobrodincom, organizátorom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili a prispeli tak k pokojnému a dôstojnému priebehu duchovnej obnovy, bolo nám výborne! Nech je Pán oslávený vo všetkom! Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.

Vďačná sr. Gemma