Dňa 29. januára 2018 som sa zúčastnila konferencie pri ukončení jubilea 400 rokov vincentskej charizmy, ktoré sa uskutočnilo u otcov vincetínov v Bratislave – Ružinove. Toto stretnutie veľkej vincentskej rodiny, kde sa nás stretlo vyše 100 ľudí – zasvätených sestier, kňazov, laikov, bolo nesené v láskavej rodinnej atmosfére. Bolo pre mňa veľmi milé stretnúť veľa známych tvárí. Prednášal otec Stanislav Zonták CM. Jeho slová sa ma vo všetkom hlboko dotýkali.
Prednáška bola zameraná: „na vďačnosť za minulosť a ako sa prorocky pozerať na budúcnosť. Mať prorockú víziu kam sa chceme ako vincentská rodina dopracovať. Otec Stanislav hovoril o našej identite, ktorá ma byť teocentrická – kristocentrická. Všetko, čo robíme, robiť len pre Krista. Vo všetkom napodobňovať Krista, obliecť si Kristovho ducha. Pracovať na vlastnej dokonalosti. Žiť úplne darovaný Bohu pre službu chudobným, čo prízvukoval sv. Vincent de Paul. Chudobní sú neatraktívni, neproduktívni v očiach ľudí, ale podľa sv. Vincenta je to bohatstvo. Chudobní sú naši učitelia. A v nebi nám budú otvárať bránu! Keď sa modlime a zazvoní chudobný, musíme opustiť modlitbu, lebo zvoní Ježiš. To je naša modlitba. Dať sa celý deň do služby chudobným. Otec Stanislav spomínal, ako je dôležité žiť Lectio Vincentiana , t.j. čítať si o sv. Vincentovi; ako veci realizovať v dnešnej dobe. Kontemplácia a adorácia, podelenie sa, čo nám Pán v modlitbe dal. Každému dáva niečo iné, naučiť sa vzájomne počúvať. Naša modlitba, služba, evanjelizačná činnosť musí byť komunitná t.j. všetko robiť spoločne. Vincentská spiritualita je tiež mariánska skrze sv. Katarínu Labouré, šírením úcty Zázračnej medaily! Našu charizmu máme žiť radostne.“
Po dlhej, no veľmi zaujímavej prednáške, sme sa rozdelil asi do 10 skupín, kde v každej skupine boli členovia vincentskej rodiny – kňazi, sestry a laici. Rozoberali sme tam nové formy chudoby. Čas zdieľania v skupinkách bol veľmi obohacujúci. Každý účastník pridal svoj názor a pohľad na rôzne druhy chudoby – od duchovnej po materiálnu. Zaznelo veľa podnetných postrehov. Po prednáške a deľbe v skupinke, sme mali spoločný obed v komunite vincentínov, kde bol čas na vzájomné spoznávanie sa a rozhovory. Po obede sme mali prestávku. O 15-tej hodine sme sa stretli na modlitbe korunky Božieho Milosrdenstva. Následne sa otec Stanislav s nami cez prezentáciu podelil o život a službu, ktorú on žije v mieste terajšieho pôsobenia vo Svätej Zemi.
Večer o 18-tej hodine bola slávnostná, nádherná sv. omša, na ktorej sa zúčastnilo veľmi veľa veriacich a tak sme mohli spoločne uzavrieť rok sv Vincenta de Paul a pustiť sa s ešte väčším elánom do všetkého, čo nás čaká.
Mária, aktívna členka Združenia Zázračnej medialy
,
