Prijmime pozvanie Sv. Otca a staňme sa pútnikmi nádeje

Svätý Otec pápež František nás v tomto roku pozýva, aby sme sa vydali na cestu. Vyzýva nás, aby sme prostredníctvom putovania „prešli skúsenosťou obrátenia, zmeny vlastného života a zamerania sa na Božiu svätosť“.

Spolu s manželom sme sa pred dvomi týždňami – na začiatku Národného týždňa manželstva – rozhodli prijať toto pozvanie a spoločne prejsť Svätými bránami v Ríme. Rada by som sa s vami o túto skúsenosť podelila a možno vás aj inšpirovala k podobnej aktivite. Prejsť Svätými bránami v chrámoch, v ktorých sú uložené ostatky svätého Petra a Pavla, v miestach, ktoré formovali komunitu kresťanov v Ríme, je neopakovateľným a silným zážitkom.

 

My sme toto naše putovanie obetovali okrem osobných úmyslov aj za Združenie Zázračnej medaily a všetkých jeho členov. Pri každom prechode Svätou bránou sme vás symbolicky prinášali so sebou. Takisto s nami putoval aj náš nový blahoslavený – Janko Havlík. On sám strávil tretinu svojho života v podzemí jáchymovských baní, nikdy sa mu nesplnil jeho sen o misiách, o cestách. Možno sníval aj o tom, že raz – ako vincentský misionár – vstúpi aj na tieto posvätné miesta.

Do Ríma sme prileteli lietadlom priamo z Bratislavy v nedeľu dopoludnia, po presune z letiska na ubytovanie (v jednoduchom hoteli pri Piazza di Popolo) sme peši prešli priamo pred Baziliku sv. Petra, kde sa práve Svätý Otec František spolu s nami – pútnikmi – spojil v tradičnej modlitbe Anjel Pána. V tento deň sa konala Púť Ordinariátu a Ozbrojených síl, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia zo Slovenska. Po odchode pútnikov sme prešli prvou Svätou bránou a navštívili sme aj hrob sv. Petra v podzemí baziliky, takisto aj hroby ďalších pápežov. Na záver sme sa pomodlili svätý ruženec pri hrobe Svätého Otca Jána Pavla II, ktorý sa nachádza priamo v interiéry baziliky, v lodi za Svätou bránou.

 

Po krátkom odpočinku a neskoršom obede sme sa metrom presunuli do ďalšej z bazilík – Baziliky sv. Pavla za hradbami, kde sa nachádza ďalšia zo štyroch Svätých brán a hrob sv. apoštola Pavla. Tu sme sa zúčastnili svätej omše a uctili si ostatky sv. Pavla. V pondelok predpoludním sme sa vybrali pešou trasou do Baziliky Santa Maria Maggiore – alebo ako ju poznáme v našom jazyku – Panny Márie Snežnej. Táto bazilika je jednou zo štyroch pápežských , alebo aj patriarchálnych bazilík (pri jej hlavnom oltári smie svätú omšu celebrovať iba pápež, na ich vstupoch sa nachádza svätá brána), v jej centre je umiestnená vzácna relikvia – Ježiškove jasličky. V tejto bazilike sme neplánovane mali účasť na slovenskej svätej omši, ktorú tu práve slávila skupina slovenských pútnikov. Odtiaľto sme pokračovali opäť po vlastných do Baziliky sv. Jána v Lateráne – bývalého sídla pápežov, baziliky, v ktorej sa nachádzala prvá Svätá brána. Pešiu cestu sme zvolili úmyselne, cestou sa totiž nachádza množstvo zaujímavých kultúrnych pamiatok a ešte viac známych aj menej známych kostolov. Hneď oproti Lateránskej baziliky sa nachádzajú Sväté schody – schody, po ktorých Ježiš kráčal pred svojim odsúdením k Pilátovi. Keďže čas bol ešte stále veľmi priaznivý, rozhodli sme sa po obede vrátiť metrom späť do Baziliky sv. Petra a z nej ešte raz do Baziliky sv. Pavla, v ktorej sme sa stretli aj s našimi pútnikmi z ordinariátu. V každej z bazilík sme zotrvali v modlitbe, prezreli si jej krásnu výzdobu a významné pamiatky a odniesli si aj niečo pekné na pamiatku z oficiálnych obchodíkov s devocionáliami. Vyskúšali sme si tak, že Svätými bránami Ríma sa dá v pokoji a rozjímaní prejsť aj ak máte k dispozícii iba jeden deň.

Čo sa týka bezpečnosti a registrácie – na webe iubilaeum2025.va nájdete návod na to, ako si vytvoriť registráciu – pas pútnika, cez ktorý sa registrujete na prechody Svätými bránami. Registračný portál pútnikov ešte pravdepodobne nie je úplne funkčný, pretože na dve brány zo štyroch sa nám nepodarilo zaregistrovať vôbec a zvyšné dve registrácie nikto nekontroloval. Nie je to teda vôbec potrebné riešiť. Prechádzali sme však pred každou z bazilík kontrolou cez röntgen a bezpečnostné zložky. V týchto dňoch bol prechod veľmi rýchly, nikde sme nijako významne nečakali – snáď len v Bazilike sv. Petra, ale ani to nebol obzvlášť dlhý čas.

 

Naše putovanie sme zakončili v utorok ráno návštevou kostola Sant´Andrea delle Fratte na Piazza di Spagna (Španielske námestie) – kostola, ktoré má pre naše združenie špeciálny význam. Práve v tomto kostole sa v roku 1842 zjavila Panna Mária alsaskému Židovi Alfonsovi Ratisbonnemu, ktorý bol náhodou na návšteve Ríma – v podobe, v akej je vyobrazená na Zázračnej medaile. Mladý právnik a bankár, silne nepriateľský voči katolíckej Cirkvi, posmešne nosil Zázračnú medailu, ktorú mu s vierou darovali jeho priatelia. Keď vošiel do kostola, jasne videl v kaplnke zasvätenej archanjelovi Michalovi ženu, ktorá mu dala prstom znamenie, aby si kľakol. Ovocím tohto gesta bolo bezprostredné obrátenie muža, ktorý, len čo sa prebral z úžasu, požiadal, aby sa mohol vyspovedať a dať sa pokrstiť. Tento zázrak ešte viac pomohlo zvýšiť úctu k Zázračnej medaile. Na mieste zjavenia vznikol nový oltár Panny Márie Zázračnej medaily, pri ktorom svoju prvú svätú omšu slúžil aj sv. Maximilián Kolbe. Tu sme odovzdali celé združenie do materských rúk Panny Márii a poprosili ju o príhovor a ochranu.

 

Okolo jedenástej predpoludním sme opustili centrum Ríma a presunuli sme sa na letisko Ciampino, z ktorého sme o 13.55h odlietali domov do Bratislavy. Celým putovaním nás sprevádzala kniha Rím, v ktorej sú veľmi prehľadne opísané okruhy pamiatok spolu s mapkami a popismi, takže si podľa svojej trasy viete vybrať miesto, ktoré chcete navštíviť a prečítať si o ňom potrebné informácie. Samozrejme – neoceniteľným pomocníkom nám bola mapa metra a googlemaps v telefóne, ktoré sme používali na pešie presuny.

Chcela by som vás všetkých povzbudiť – ak máte možnosť – aby ste aj vy využili pozvanie Svätého Otca a putovali v tomto Jubilejnom roku aj do Ríma. Bude to nezabudnuteľný, požehnaný čas, ktorý vám prinesie do prežívania viery nový rozmer.

PS: financie potrebné na túto púť – spiatočná letenka 40-110 eur (podľa vybraného termínu a typu letenky); cesta z letiska do centra 10-40 eur (podľa zvoleného prostriedku); 2 dňový prestupný lístok na metro 12,50 eur; ubytovanie na osobu na noc 30-75 eur (podľa typu ubytovania); strava podľa možností a chute od pouličného občerstvenia po stravovanie v reštaurácii 20-60 eur / osoba. My sme cestovali v nedeľu s priority boardingom (presné miesto a palubný kufor), takže spiatočná letenka vyšla vo vyššej cenovej hladine ca 110 eur, z letiska sme pre krátkosť času zvolili transport taxislužbou v cene 40 eur; ubytovanie v jednoduchšom hoteli v blízkosti Piazza di Spagna (35 min peši od Vatikánu, priame centrum) stálo 48 eur/osoba/noc. Z letiska sa dá ísť aj na zakúpený lístok na metro s prestupmi; letenky je najlepšie kupovať priamo cez stránku spoločnosti ryanair.com – je aj v slovenčine.

Silvia Lehutová, prezidentka ZZM

Púť ZZM východ na blahorečenie

Na blahorečenie Janka Havlíka v Šaštíne sme sa mnohí tešili. Pretože z východu Slovenska je náročnejšie cestovať na západ, vo viacerých farnostiach sa púť nezrealizovala. A tak sme naplánovali a zorganizovali autobus, ktorý bude zbierať pútnikov našich členov ZZM z viacerých miest východného Slovenska. Zodpovednou za púť bola pani Slávka Pribulová z Radatíc, aktívna členka ZZM. Cestovalo sa už od pol druhej v noci 31. augusta 2024, aby sme prišli na začiatok programu a domov sme odchádzali popoludní okolo 16,00. Okolo polnoci sme sa vrátili domov. Všetci sme zo Šaštína odchádzali nadšení a dojatí z tak nádherného dňa. Tu sú svedectvá pútničiek.

 

Pani Mária, naša aktívna členka ZZM píše:
„Už pri vstupe do parku pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie, našej milujúcej patrónky, som v srdci cítila veľkú radosť. A nebola som sama. Pútnici, ktorých sme stretávali, mali tiež úsmev a radosť na tvárach.
Mňa osobne zaujal oficiálny portrét Jána Havlíka na obrázku s relikviou. Tvár blahoslaveného Jána Havlíka z môjho pohľadu vyžaruje základné tri Božské čnosti: vieru, nádej a lásku. Nádherná je aj modlitba na opačnej strane obrázku.
Verím, že všetkých, ktorí sme prišli na blahorečenie Jána Havlíka, si nás tam pozvala Panna Mária Sedembolestná. Blahoslavený Ján, oroduj za nás, aby sme pod ochranou Sedembolestnej Panny Márie, našej patrónky, zmýšľali o druhých ľuďoch s Kristovou láskou, a tak prispievali k zmierneniu a jednote, kým sa všetci nestretneme v nebeskom domove. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.  Blahoslavený Ján Havlík, oroduj za nás.“

 

Pani Sláva, naša aktívna členka ZZM spomína na Jána Havlíka a jeho blahorečenie:
„Životy ľudí majú rôznu podobu. Niekto ten svoj prežije s ľahkosťou a pozná svoj cieľ. Iný životom blúdi a nevie nabrať ten správny smer. Janko Havlík mal určite tiež svoju predstavu o živote. Dnes už vieme, že sa mu podarilo naplniť Boží plán. Vedel dať zo seba všetko, ale nie pre svoje dobro, ale byť úslužným a obetavým pre iných. Bol silný a pevný vo viere v Boha. Odhodlaný pomáhať ľudom okolo seba a vytrvalý znášať krivdy v bývalom režime. Veľká vďaka patrí ľuďom, ktorým sa podarilo predstaviť život Janka pred blahorečením v online priestore, na webe, v knihách, vo filme, cez duchovné programy v médiách a podobne.
Koordinátori blahorečenia vytvorili krásny a čistý priestor Jankovi Havlíkovi v Šaštíne pri Sedembolestnej Panne Márii. Počas blahorečenia bola Jankova tvár pred našimi očami odhalená. A práve cez túto tvár letel jeho dotyk a životný odkaz do našich sŕdc. Hádam pre mnohých to bol priamy kontakt s nebom. Uvedomujúc si, že aj on je Boží služobník, ktorý má miesto pri Bohu. To všetko sa zhmotnilo v našich mysliach ako nezabudnuteľná spomienka na tento veľký deň. Naplnený pocit prežiť túto udalosť v spoločenstve rodiny, farností, združení alebo len tak osamote ako pútnik.
Hudobno-tanečný program mladých ľudí mal dramatický náboj a zanechal v nás dojímavý zážitok. Kreatívne sa popasovali s najťažšou životnou kapitolou Janka. Niekde na konci dňa si mohol človek uvedomiť, ako krásne sa prepojila minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou. Či už to bolo programom, priestorom, prítomnými ľuďmi alebo samotným Jankom Havlíkom. Bohu vďaka za milosť byť súčasťou Jankovho významného dňa tu na zemi.“

 

Sr. Gemma, regionálna sestra ZZM východ sa tiež podelila o svoje dojmy:
„Na púť do Šaštína sme sa s radosťou pripravovali v našej sesterskej komunite v Košiciach, časť sestier sme šli už v piatok zrána autom už na záverečný program deviatnika do Bratislavy. Ďalšie sestry cestovali autobusom s farnosťou Kráľovnej pokoja v Košiciach v sobotu v noci.

Pekný zážitok bol už na svätej omši deviateho dňa deviatnika v kostole sv. Vincenta de Paul, ktorú celebroval o. biskup Jozef Haľko s veľkým množstvom kňazov. Jeho homília bola tiež veľmi povzbudivá, kde spomenul jeho osobnú skúsenosť so sestrami vincentkami. A tiež o Jankovej modlitbe ruženca napriek vyčerpanosti po práci, či v chorobe a slabosti. Modlitbou Zdravas Mária si prosíme o pomoc a orodovanie Panny Márie teraz v tejto chvíli, v situácii v ktorej sa nachádzame. Toto dávalo Jankovi silu žiť pod ochranou Máriinej materinskej starostlivosti. Po svätej omši bola pantomíma/divadlo o živote Janka Havlíka v podaní Združenia mariánskej mládeže. Po nej nasledovala krásna adorácia, ktorú moderoval P. Ondrej Skočík CM, úvahy prepájal s myšlienkami a postojmi Janka Havlíka, mariánska mládež ju doprevádzala svojim spevom.

 

V sobotu sme boli v Šaštíne už skoro ráno, mohli sme trošku pomôcť, čo bolo treba pripraviť. Bola som veľmi milo prekvapená a potešená, koľko veľa našich členov ZZM z celého Slovenska som stretla a to aj po viacerých rokoch. Radosť tak bola znásobená. Celý sobotný deň bol nádherným a silným a povzbudzujúcim zážitkom.

 

Najdojímavejšia chvíľa bolo prečítanie apoštolského listu o Jankovom blahorečení, zároveň odhalenie obrazu a prinesenie relikviára. V tej chvíli začalo zo stromov padať lístie, akoby konfety na Jankovu počesť. Naša prezidentka ZZM Silvia Lehutová bola dôležitou súčasťou celej prípravy blahorečenia, bola účastná viacerých rozhovorov do rádia Lumen a televizie Lux. Na sv. omši čítala prosby veriacich. Sme radi, že sme mohli mať účasť ako Združenie Zázračnej medaily na tejto výnimočnej udalosti. Po slávnostnej svätej omši sme mnohé sestry mali tú česť rozdávať účastníkom blahorečenia obrázky Janka Havlíka s relikviou 3. stupňa. Hneď po obede bolo možné zúčastniť sa zaujímavej besedy v átriu baziliky s hosťami, historikom Prof. Róbertom Letzom, bývalou pani starostkou z Duboviec Danou Mikulovou, vicepostulátormi blahorečenia pátrami Augustínom Slaninkom a Emilom Hoffmannom CM. Túto besedu moderoval tiež vzácna osobnosť Peter Janků. Témou rozhovorov bol samozrejme Janko Havlík.

 

V bazilike pred oltárom bol uložený relikviár k verejnej úcte a bol tam neustále dlhý rad ľudí, ktorí k nemu prichádzali, až do záverečnej modlitby ruženca, ktorý sa modlili členovia rôznych vetiev vincentskej rodiny a sprevádzal medzi desiatkami Peter Janků svojimi krásnymi piesňami.

 

V nedeľu sme mali možnosť zotrvať dlhšie a pomodliť sa pri Jankových relikviách v kostole sv. Vincenta de Paul. Po ďakovnej sv. omši s o. arcibiskupom Stanislavom Zvolenským a prenesení relikviára na pripravené miesto sme mali možnosť pri spoločnom obede stretnúť mnoho vzácnych ľudí. Spevácky súbor z Duboviec mal pripravené piesne o Jankovi Havlíkovi, ktoré potom pri relikviári zaspievali. Bolo to nezabudnuteľné, obohacujúce a povzbudzujúce trojdnie, vďaka nášmu drahému Jankovi Havlíkovi. Je pre mňa osobne veľkým darom a príkladom.“

Svedectvo – 7. deň deviatnika v Bratislave

Svoje svedectvo by som rada začala slovami pápeža Františka opisujúcimi udalosti nasledujúce po zmŕtvychvstaní.  „Zopakujme si scénu opísanú v evanjeliu: ženy prichádzajú, vidia prázdny hrob a „so strachom i veľkou radosťou“ bežia  „oznámiť to jeho učeníkom“ (Mt 28, 8). A práve vtedy, keď idú oznámiť túto skutočnosť, Ježiš im prichádza v ústrety. Dobre si to všimnime: Ježiš sa s nimi stretáva, keď ho idú ohlasovať. To je krásne: Keď ohlasujeme Pána, Pán prichádza k nám. Na ceste ohlasovania vždy nájdeš Pána. Zvestuj Pána a stretneš sa s ním.“

A presne tieto slová nájdeme aj v hesle Misijnej spoločnosti. Poslal ma ohlasovať radostnú zvesť chudobným.

Združenie Zázračnej medaily je jednou z desiatich vetiev Vincentskej rodiny na Slovensku. Je stálou spomienkou na zjavenie Panny Márie sestre Kataríne Labouré v Paríži v roku 1830, kedy nám vo svojom druhom zjavení zanechala obrovský dar – Zázračnú medailu. Ona ju samozrejme takto nenazvala, urobili tak ľudia, ktorí ju s dôverou začali nosiť a stali sa svedkami mnohých zázrakov a obrátení na príhovor Panny Márie.

Aj u nás je zdokumentovaných veľké množstvo zázrakov na príhovor PMZM, dávnych, ale aj zo súčasnosti. V archíve Dcér kresťanskej lásky sa dočítame o bombardovaní Bratislavy počas vojny. Sestry vincentky vtedy slúžili v nemocnici na Bezručovej. Počas náletov rozvešali medailičky do všetkých okien. Bombardovanie bolo kruté, okolité domy boli celkom zničené. V nemocnici však bola porušená len jedna stena na laboratóriu, inak sa nikomu nič nestalo a bolo zachránených aj asi 600 ľudí, ktorí sa tam ukrývali. Aj v dnešnej dobe máme mnohé svedectvá od našich členov, nielen fyzických uzdravení, ale aj duchovných zázrakov, obrátení, či vyriešení ťažkých rodinných situácií. Tam, kde príde Panna Mária ZM so svojou medailou, alebo cez apoštolát Podomovej návštevy, tam prichádza pokoj. Ona sama túži byť súčasťou našich rodín a priviesť nás k svojmu synovi. Vďaka jej prítomnosti sa rodina stáva zomknutejšou, viac sa spolu modlí a tým sa stáva silnejšou. My – všetci členovia ZZM s dôverou nosíme Zázračnú medailu a denne sa modlíme povzdych, ktorý je na nej uvedený. Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorý s k tebe utiekame.

 

Naše združenie má tri základné charakteristiky – mariánsku, cirkevnú a vincentskú – ktoré sa my, jeho členovia, snažíme svojim konaním napĺňať. Okrem šírenia úcty k Panne Márii sa snažíme byť aktívnymi vo svojich spoločenstvách, byť vždy tam, kde nás naša farnosť či komunita potrebuje. Ale najmä, snažíme sa byť blízko núdznym vo svojom okolí. Učíme svojich členov byť pozornými a vnímavými na potreby blížnych. Cez rôzne projekty Vincentskej rodiny, cez spoluprácu s Arcidiecéznymi charitami, cez vzdelávanie našich aktívnych členov, snažíme sa aj my napĺňať heslo Misijnej spoločnosti. Poslal ma ohlasovať radostnú zvesť chudobným. Tak ako to robil aj Janko Havlík, ktorý bol vincentínskym misionárom v pravom slova zmysle. Na ťažkom misijnom poli, v temnote Jáchymovských baní, žiaril ako vzácny drahokam. Šokoval svojou láskavosťou a dobrotou. Vždy ochotný pomôcť a zastať sa slabších.

Janko sám bol veľkým ctiteľom Panny Márie, jeho prvé kroky už v detstve vždy viedli k rodinnému obrazu Panny Márie. Jej sa zveroval so svojim trápeniami a bolesťami, k nej ho jeho mama Justína priviedla aj pred prvým svätým prijímaním, keď sa trápil pochybnosťami o tom, či mu Ježiš odpustí jeho detské previnenia. K nej sa utiekal v náročných chvíľach fyzického aj psychického utrpenia počas dlhých rokov väzenia. Ona mu bola najdrahšou Matkou, spoločníčkou a priateľkou a sprevádzala ho celým životom. Prosme aj my Pannu Máriu, aby nám pomohla byť radostnými ohlasovateľmi evanjelia a aby nás priviedla k svoju zmŕtvychvstalému synovi.

Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.

Silvia Lehutová, prezident ZZM

1 deň deviatnika k Jánovi Havlíkovi v Košiciach

Na blahorečenie Janka Havlíka sa celá vincentská rodina spojila v modlitbe deviatnika. Každý deň deviatnika bol zameraný na niektorú oblasť z Jankovho života ako téma dňa a v súvislosti s tým boli predstavené aj niektoré vetvy vincentskej rodiny na Slovensku. Deviatnik bol vysielaný cez rádio Mária a YouTube kanál vincentínov; každý deň pripravený z iného miesta. Dňa 22. augusta 2024 na sviatok Panny Márie Kráľovnej sme začali prvý deň deviatnika vo farskom kostole Kráľovnej pokoja v Košiciach. Téma bola Túžba srdca o ktorej hovoril hlavný celebrant P. Miroslav Vaľko CM. O Jankovom vzťahu k Panne Márii hovorila sr. Gemma Blašková DKL a predstavila Združenie Zázračnej medaily. O svoje svedectvo života s Pannou Máriou sa podelila aktívna členka Lucia Vargová. Modlitbu deviatnika predniesli naši spolupracovníci. Sv. omšu s programom sprevádzali svojím spevom sestry vincentky miestnej komunity spolu s dobrovoľníkmi.

 

  • V živote nášho Janka mala dôležité miesto aj Panna Mária. V jeho rodine bola uctievaná tvár svätej Matky Božej na starom rodinnom obraze. Niekedy matka Justína kázala Jankovi, aby sa na Pannu Máriu zahľadel a zamyslel sa, v čom sa môže zlepšiť, podľa príkladu Nebeskej Matky. Spoločne sa modlievali loretánske litánie, či ruženec, ktorý sa Janko modlieval aj cestou do školy. Janko ani vo väzení nezabúda na tú, ktorá trpí so svojimi deťmi, často opakoval povzdych: „Ježiš, Mária, milujem vás, zachráňte duše!“. Tak obetoval všetky ťažkosti za spásu nesmrteľných duší. Považoval Pannu Máriu za dôležitú pomocníčku na ceste do neba, povzbudzoval k úcte k nej aj iných… Vďaka jej prítomnosti si získal aj srdcia spolutrpiacich pacientov, keď nemocničnú izbu premenil mariánskymi pobožnosťami a piesňami na kaplnku. Neraz sa cítil ako v jej náručí a potichu jej šepkal: „Ďakujem ti, Matka Božia, že si učinila z tejto cely kaplnku.“ A PM mu pomáhala uskutočniť cieľ, po ktorom túžil: aby si Pán Ježiš urobil príbytok v srdciach spoluväzňov. Pre Janka Havlíka, bola Matka Panna Mária dôležitou osobou v jeho živote. Ona ho posilňovala v ťažkých časoch väzenia.

 

  • Naši zakladatelia SV a SL nás viedli k úcte a láske k Panne Márii. Mariánska úcta je vo vincentskej rodine od začiatku hlboko zakorenená. Svoju lásku a starostlivosť PM prejavila aj zjavením sa sv. sr. Kataríne Labouré v Paríži v roku 1830.
  • Kedy 27. novembra dostal celý svet vzácny dar od Nepoškvrnenej Panny Márie – Zázračnú medailu. Panna Mária darovala medailu, na ktorej je zhrnuté celé mariánske tajomstvo a učenie cirkvi. (PM vystierajúc ruky na zem s lúčmi) Prichádza tak ku každému človeku s výzvou nosiť s dôverou a úctou jej Medailu, ona nás bude chrániť a zahrnie milosťami… Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame. (šliape hlavu hada) Panna Mária, nás chce chrániť od Zlého, jeho pokušení a pomôcť nám dosiahnuť nebo. Ľudia nazvali medailu Zázračná, pretože, čo Panna Mária sľúbila to aj robila a pomáha neustále. Medaila je blízkosť Panny Márie, nástroj k modlitbe, viditeľný znak Jej prítomnosti pri mne, v mojom živote. Sr. Katarína pri prvom zjavení v júli sa stretá s PM osobne ako so svojou mamou, v noci, Panna Mária sedí na stoličke, sr. Katarína si položí svoje ruky na jej kolená a dlho sa rozprávali… zjavenia boli v kaplnke a PM ukazovala na oltár a Bohostánok. Vždy nás vedie vždy k Ježišovi.

 

  • ZZM je živou a stálou spomienkou na toto zjavenie, členovia (rodiny, spoločenstvá, osamelí) s dôverou nosia Zázračnú medailu a pravidelne prijímajú putovné kaplnky (Socha Panny Márie je umiestnená v schránke, ktorú voláme kaplnka) do svojich domácností, je to apoštolát Podomová návšteva Panny Márie Zázračnej medaily. ZZM je medzinárodné, schválené Sv. otcom Piom X. v roku 1909, s jeho cieľmi a štatútmi pre celú Cirkev. Schválili spoločný názov AMM – Association of the Miraculous Medal, Združenie Zázračnej medaily. Je vetva vincentskej rodiny, ktorej hlavným cieľom je úcta a šírenie posolstva Zázračnej medaily pre osobné posvätenie a prehĺbenia sa vo viere, aj pre duchovnú pomoc rodinám a ich záchranu pre večný život.
  • Na Slovensku Združenie Zázračnej medaily vzniklo v Košiciach 27. novembra 2009, pred 15-timi rokmi so schválením a požehnaním otcov biskupov šíriť ho po farnostiach Slovenska. Zakladáme vo farnostiach, ktoré prejavia záujem, skupinky všeobecných členov, modliacich sa vo svojich rodinách /apoštolát vo svojej rodine/. Panna Mária takto putuje vo vyše 350 farnostiach vo všetkých diecézach Slovenska, slov. misiách v zahraničí, zariadeniach soc. starostlivosti, v školách, väzniciach… Zapojených je približne 40 000 domácností. Putuje okolo 1 300 kaplniek.

 

  • Združenie je nádejou pre naše rodiny – obnovuje sa úcta a láska k Nepoškvrnenej Panne Márii, podporuje sa spoločná modlitba v rodinách, povzbudzuje sa k dôvere a odovzdanosti v životných ťažkostiach a tak sa napomáha k uzdraveniu duchovnej a morálnej biedy našich rodín. Panna Mária a jej prítomnosť ovplyvňuje a oslovuje členov rodiny; zhromažďuje ich ako apoštolov vo Večeradle. Mnohí hovoria o vyprosených milostiach, zázrakoch. Keď je prítomná Panna Mária v domácnosti, je to ako duchovná obnova rodiny. Je to pozvanie aj pre tých, ktorý sú v Združení a prijímajú putovnú kaplnku PM, aby si s Pannou Máriou, ktorá prišla k nim domov, vytvorili dôverný vzťah pri vzájomných rozhovoroch a modlitbe, ako rodiny spolu alebo jednotlivci, aby si uvedomili, jej živú prítomnosť, tak sa prostredníctvom Panny Márie vrátil do rodín duch modlitby a kresťanský život. Panna Mária, tak ako prisľúbila prichádza do rodín s mnohými milosťami a duchovnou útechou v mnohých situáciách, v ktorých sa rodiny nachádzajú.
  • Podomová návšteva spočíva v tom, že vytvorí skupinka 20 – 25 domácností, každá skupinka má svojho vedúceho, ktorý je koordinátorom putovania a je s nami sestrami v kontakte. Kaplnka ostáva vo farnosti natrvalo. V priebehu roka sa môžu prihlásiť ďalší, každá prihlásená domácnosť dostane dekrét všeobecného člena ZZM je na nej modlitba zasvätenia. S kaplnkou putujú aj materiály, ktoré sa dajú použiť pri modlitbe. Pátri Vincentíni pri sv. omši požehnávajú kaplnky PM a odovzdajú prvým rodinám. Týmto slávnostným odovzdaním sa zakladá Združenie vo farnosti.
  • Organizujeme aj duchovné obnovy, formačné stretnutia pre tých, ktorí majú záujem o aktívne členstvo /apoštolát aj mimo rodiny, pre farnosť/. ZZM na Slovensku je rozdelené do troch regiónov, podľa diecéz Západ, Východ, Sever, každý región má sestru. Sr. koordinátorkou je sr. Agnesa Šurinová DKL; národný direktor P. Jozef Noga CM; a prezident ZZM je Bc. Silvia Lehutová.

Panna Mária koná v našich životoch, rodinách, cítia jej ochranu, pomoc a starostlivosť, je mnoho svedectiev, vďačnosti voči Panne Márii, chceme sa s vami podeliť, aspoň o jednu osobnú skúsenosť našej aktívnej členky Lucie.

Svedectvo – 1 deň deviatnika v Košiciach

Ave Mária ! V našej farnosti bolo ZZM založené v roku 2018 a odvtedy u nás putuje 5 kaplniek.

Môžem povedať, že s príchodom ZZM sa môj vzťah k PM oveľa viac prehĺbil a začala som Ju vnímať ako živú Súčasť môjho života. Zažila som takú Jej blízkosť, akú som dovtedy nezažila. A navyše, uverila som tomu, čo povedala PM  pri zjavení sv. Kataríne Labouré, že tí, ktorí budú s dôverou nosiť zázračnú medailu, obsiahnu veľké milosti. Je to znak toho, že patria PM.  Pri čítaní týchto riadkov som si v duchu pomyslela, že ak to povedala PM, tak to musí byť predsa pravda…

A skutočne, v tej najväčšej dôvere prišli aj tie najväčšie milosti… Takou milosťou bolo pre mňa aj získanie dobrej práce. Spája sa to s dátumom  27. november, kedy bolo zjavenie PM, takže som sa utvrdila v tom, že je to dar od PM.  A dodnes to takto vnímam.

V septembri 2019 som bola vo FR v kaplnke zjavení na Rue de Bac v Paríži. Už to, že som tam mohla byť, bolo pre mňa zázrakom a obrovským duchovným zážitkom. Za PM som tam išla s viacerými prosbami. Jednou z nich bola aj prosba o dobrého kňaza pre našu farnosť. Nemyslela som si však, že PM sa tak poponáhľa, pretože po návrate z FR, kňaz, ktorý u nás vtedy pôsobil, tam už nebol a my sme v decembri 2019 dostali nového kňaza. Pátri vincentíni síce s úsmevom na tvári  poznamenali, že dobrý kňaz vo farnosti je ťažká úloha aj pre PM, ale ja verím, že kňaz, ktorého sme dostali, nie je u nás náhodou…

V októbri minulého roka mi hrozila operácia. Už 18 rokov chodím na pravidelné kontroly, pričom nález sa stále pomaličky zhoršoval, až to došlo do bodu, kedy mi hrozila operácia. Samozrejme, ja som to opäť zverila PM a ona sa naozaj aj  postarala. Pri poslednej kontrole sa nález natoľko zlepšil, že operácia nateraz nie je nutná a naďalej ostávam v sledovaní. Vlastne ani pani doktorka nechápala, že zrazu po 18 rokoch nastalo takéto zlepšenie.

Asi možno takú najväčšiu blízkosť PM som pocítila, keď som bola pred dvomi rokmi na CT vyšetrení, a to ukázalo nález, ktorý si ešte vyžadoval ďalšie vyšetrenia, pretože tam bolo potrebné vylúčiť vážnu diagnózu. Napokon odborné vyšetrenia nepotvrdili nález z CT, avšak toto obdobie bolo pre mňa a pre moju rodinu veľmi ťažké. Ale vďaka modlitbe a PM sme to zvládli…Pri každom vyšetrení som si predstavovala, že PM ma drží za ruku, že je tam pri mne, a to mi dodávalo silu…

 

Spomínam si na sľub, ktorý som vtedy dal a PM, že ak bude všetko v poriadku, tak budem svedčiť o PM, o tom, aká je úžasná, aké veľké milosti mi sprostredkovala, aké je krásne cítiť Jej blízkosť a že bez Nej si svoj život už neviem predstaviť… Ako sa zdá, PM na tento môj sľub nezabudla…Keď ma sestrička vincentka požiadala o svedectvo, už som vedela, o čo ide…

PM mi splnila aj túžbu, ktorú som v srdci nosila vyše roka. Veľmi som chcela pracovať s mladými, ale vôbec som nevedela kde a ako začať. Pamätám si, že som za to obetovala aj ťažké chvíle, ktoré som prežívala. Na moje veľké prekvapenie ma minulý rok v septembri oslovil náš kňaz, či by som mu nechcela pomôcť s birmovancami. Mala som z toho obrovskú radosť, ale aj obavy, pretože som sa necítila byť hodná na túto službu. Zároveň som si aj hovorila, že ak je to Božie riadenie, tak Pán Boh ma na to aj uschopní. Ja mu len ponúknem to málo, čo mám a On bude konať cezo mňa. Momentálne máme po birmovke a s naším kňazom plánujeme niekoľko akcií a aktivít pre mladých, tak dúfam, že Pán Boh požehná toto začaté dielo…

Veľkou milosťou pre mňa je aj spoločná modlitba v rodine. Musím povedať, že ja som sa o to usilovala roky, ale nedarilo sa nám vytrvať . Až s príchodom kaplnky PM sa spolu modlíme a môžem s odstupom času povedať, že táto modlitba drží našu rodinu a posväcuje. Manžel sa dokonca rozhodol urobiť si svojich prvých deväť piatkov, čo je pre mňa po tých rokoch neuveriteľné. A za to vďačím PM…

Veľkým vzorom, čo sa týka úcty k PM je pre mňa náš Janko Havlík. On považoval PM za veľmi dôležitú pomocníčku na ceste do neba a ja sa s ním v tomto veľmi stotožňujem.

Na záver chcem povedať, že je veľa vecí, s ktorými si neviem poradiť, ktoré ma trápia, z ktorých mám strach, ale naďalej to zverujem PM a verím, že ona sa postará. Páter Jozef Noga, CM raz povedal, že ak chcete vedieť, čo sú zázraky, zverte sa PM. Ja som sa o tom presvedčila a odporúčam to každému… Pochválený buď Ježiš Kristus!

Lucia Vargová, aktívna členka ZZM

Film Jána Havlíka v Košiciach

V pondelok 19. augusta 2024 sme pozvali veriacich košických farností do kinosály vo Veritase pri dominikánskom kostole. Pozvanie prijali a potešilo nás, že sa sála takmer naplnila, zúčastnili sa na premietaní aj naši členovia ZZM z Košíc a okolia. Prítomní boli viacerí členovia vincentskej rodiny aj mnohí rehoľníci. Atmosféra kina a veľkoplošnej obrazovky bola veľkolepá. Bol to vzácny a dojímavý večer s Jankom Havlíkom. Pozvanie prijali aj režisér Braňo Valko aj vicepostulátor P. Augustín Slaninka CM a po filme nasledovali otázky a bol s nimi milý rozhovor. Ďakujeme režisérovi Braňovi za krásny film, ktorý vytvoril, aby sme spoznali vzácnu osobnosť Božieho služobníka Janka Havlíka.

Sr. Gemma Blašková DKL