Ako sa otec Alfonz Mária Ratisbonne stretol so sr. Katarínou Labouré.
Mladému 23-ročnému židovi Alfonzovi Ratisbonne sa zjavila P. Mária v Ríme, v kostole sv. Ondreja, ktorý spravovali bratia pavláni, a práve ich charizma je obrátenie. Mal túžbu stretnúť sa so sestrou, ktorej sa zjavila P. Mária a vďaka, ktorej sa šírila Zázračná medaila, ktorú nosil na krku, pretože mu ju dal priateľ s prosbou, aby ju nosil. P. Mária to využila a obrátila ho. Cirkev veľmi rýchlo uznala tento zázrak a toto zjavenie 12 rokov po zjavení P. Márie sestre Kataríne Labouré.
Alfonz Mária Ratisbonne bol vysvätený za kňaza
24. septembra 1848 a krátko po tom cestoval do Paríža,
aby osobne poznal tú omilostenú sestru, ktorej sa
o 12 rokov skôr než jemu zjavila Najsvätejšia Panna v materskom dome sestier Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta, a od nej žiadala razenie a šírenie medaily, ktorá mala tak dôležitú úlohu pri obrátení Alfonza.
Sr. Katarína Labouré sa zverila svojmu spovedníkovi, vincentínovi pátrovi Jánovi Mária Aladelovi s túžbou splniť výslovné prianie Matky Božej. A však po tom s veľkou pokorou a skromnosťou skrývala pred všetkými túto neobyčajnú nadprirodzenú udalosť.
Po skončení svojho noviciátu na mieste zjavenia v Paríži na rue de Bac, bola preložená do inej komunity sestier blízko Paríža do hospicu, kde ošetrovali starých a chorých.
Už dva roky vedela o zjavení P. Márie v Ríme istému Židovi Alfonzovi Ratisbonnovi a tiež o dôležitosti Zázračnej medaily pri jeho obrátení, vedela aj to, že bol ako jezuita vysvätený za kňaza a vzala si za úlohu modliť sa za neho. V hospici zastávala službu vrátničky.
Jedného krásneho dňa v roku 1848, keď sa išla ako bolo jej zvykom o jedenástej hodine modliť k oltáru P. Márie, zazvonil zvonček pri bráne. Sestra Katarína išla otvoriť a videla pred sebou asi 30-ročného kňaza s bradou, ktorý prosil, či môže vstúpiť a hovoriť s predstavenou domu.
Zaviedla ho do hovorne a zdvorilo sa opýtala, koho má predstavenej ohlásiť. „Mária Alfonz Ratizbonne!“ znela odpoveď. Sr. Katarína zostala na okamih v rozpakoch a prekvapená, ale hneď potom, bez toho, aby sa pozrela do tváre kňaza, ktorý rovnako ako ona videl Prečistú Pannu, utekala zavolať sestru predstavenú. Spozoroval otec Alfonz ten okamih dojatia sestry Kataríny?
Zatiaľ, čo išla sestra zavolať predstavenú domu, otec Alfonz si opakoval, čo jej chce povedať, že túži vidieť tú sestru ktorej sa zjavila P. Maria, či by mohla na okamih vyjsť zo svojej anonymity, že túži pozdraviť tú, ktorá je mu viac, než sestra a že ľudia hovoria, že žije v tomto hospici a on cíti, že tu skutočne býva.
Keď predstavená vošla do hovorne otec Alfonz ju úctivo pozdravil a opýtal sa: „Matka mohli by ste mi splniť jedno prianie. Veľmi by som si prial krátko prehovoriť s tou sestrou, ktorá videla Najsvätejšiu Pannu, i ja som dostal
tú milosť ju vidieť. Viem, že býva v tejto komunite!“ Predstavená zostala ihneď neobyčajne prekvapená: „V tomto dome? Úplne nemožné!“, a po chvíli váhania dodala, „keby sa tu nachádzala určite by som to vedela.“ Otec Ratizbonne trošku sklamane odvetil: “Sestra, ktorá videla Božiu Matku určite veľmi dobre skrýva svoje tajomstvo.“ Na to predstavená: „To je absolútne nemožné, za dobu, čo som tu, by som nespozorovala, že v tomto dome je taký vzácny poklad. Nemôžem ani pomyslieť,
že by som si vôbec ničoho nevšimla.“ Potom pozrela cez otvorené dvere k vrátnici, kde bola zaneprázdnená prácou sr. Katarína.
Zavolala ju a opýtala sa: „Sr. Labouré počuli ste niekedy od niekoho, že je tu u nás v dome sestra, ktorá mala za úlohu dať raziť a šíriť zázračnú medailu Nepoškvrnenej Panny?“ Sestra vrátnička odpovedala s jednoduchosťou: „Počas tých
17-tich rokov, čo žijem v tejto komunite som o tom nikdy nepočula hovoriť.“ „ Ale, veď vy ste boli predsa v noviciáte počas tých zjavení, nehovorilo sa o tom niečo?“ „Áno, áno, hovorilo sa mnoho o jednej novicke, ktorej sa zjavila Najsvätejšia Panna.“ Otec Alfonz sa opýtal: „Ale komu, komu sa Panna Maria zjavila?“ Sr. Katarína sa pozrela na kňaza a so všetkou úprimnosťou mu povedala: „Dôstojný otče, počula som, že sám parížsky arcibiskup chcel poznať onú sestru a hovoriť s ňou, ale ona nikdy neprijala toľkú česť, takže ju arcibiskup nemohol poznať, ani s ňou hovoriť a myslím, že ani nepozná jej meno.“
Predstavená sa jej opýtala: „Ale sestra Katarína, vy ste ju hádam poznali, bola predsa vaša spolusestra?“
Na to sr. Katarína s úprimnosťou a jednoduchosťou dedinčanky povedala: ,,Nedokázala by som naozaj povedať, ktorá spolusestra videla Kráľovnú Nebies. A nakoniec si myslím, že nie je tak dôležité, že sa Božia Matka niekomu zjavuje,
ale, že sa postaráme o splnenie jej priania šíriť medaily, ktoré chcela, aby sa nosili na krku, aby sa tak dielo spásy cez ňu rozšírilo po celom svete!“ Predstavená súhlasne pokývala hlavou: “Máte pravdu sestra Katarína, ďakujem vám.“
Keď otec Ratisbonne zostal sám s predstavenou poznamenal s úžasom: „Táto vaša sestra vrátnička mi osvietila dušu,
a že naozaj nie je dôležité vedieť, ktoré oči videli Prečistú Pannu, alebo ktoré ruky sa jej mohli dotknúť. To, na čom záleží a čo je dôležitejšie nad všetko ostatné, je, aby sa dielo Božej spásy rozšírilo po celom svete a medaila doporučená P. Máriou, aby sa stala prostriedkom obrátenia. Tak sa mi vidí, že sestra vrátnička, je tá, ktorá mala sväté videnie a svojou neobyčajnou skromnosťou skrýva veľký Boží dar a medzi tým sa dejú zázraky prostredníctvom Zázračnej medaily. Táto vaša spolusestra ctihodná matka, je vo svojej nenápadnosti a malosti, veľkou dušou.
Cez jej pokoru hovorí Najsvätejšia Panna.“
Keď potom otec Ratisbonne odchádzal poznamenal ešte: „Snáď som dnes vo vašej sestre vrátničke poznal onú šťastnú vizionárku.“ Predstavená nesúhlasne pokývala hlavnou a dodala: „Dôstojný otče, tomu by som skutočne neverila, nemýľte sa!“ „Ako myslíte matka,“ uzavrel rozhovor otec Ratisbonne, „ale pre mňa bolo stretnutie s vašou sestrou veľkým poučením, radosťou a obdarovaním, verím, že sa znovu uvidíme v nebi, tam sa spoznáme a budeme naveky chváliť Nepoškvrnenú Pannu!“